Prešporské noviny niekoľko rokov po sebe písali, že najkrajšie z májov májovitých zakaždým stoja pred púčkovskými domami na Búdkovej ceste. Púčkovské domy boli štyri, každý obrastený púčikmi popínavých ruží, nuž azda preto púčkovské. Odo dňa svätého Juraja stáli v ich záhradách stoly a chodievali sem jedávať či popíjať dobré víno mnohí Prešporčania.
Každý z púčkovských domov bol osobitý svojou kuchyňou. Do jedného sa chodievalo na divinu, do druhého na barany a huby, v treťom mávali znamenité sladké i slané ťahané štrúdle. Štvrtý bol najmenší, no najdrahší. Tabuľa pred ním hlásala, že sa tu vyvára podľa pôvodných receptov z hradnej kuchyne uhorských kráľov. Na rozhraní 19. storočia párik živých kureniec alebo mladá tučná sliepka stáli na prešporskom rínku zlatku, vykŕmená kačica pol druha a vykŕmená hus so svetložltou pečienkou pretekajúcou cez okraje taniera stála dve až tri zlatky.
Istý pán, ktorého potomkovia dodnes žijú v Bratislave, bol členom prešporského útvaru cisársko-tajnej polície. V jeho hláseniach zachovaných v mestskom archíve nájdeme zmienku aj o tom, že mäsový divinový pekáč pána Kristla z prvého púčkovského domu nazvali Prešporčania zbojníckym – Rauberfleischtopf – pretože Kristl ho predával hosťom za rovnaké peniaze, za aké mohli v mestskej tržnici získať predsa len väčšiu do chrumkava vypečenú hus. Udával zbytočne. Magistrát usúdil, že obchod je obchod…
