Písať o vzniku názvu skupiny Uriah Heep by bolo pre tých starších nosením dreva do mora (načo ho nosiť do lesa, kde je ho dosť – ako správne prízvukovali L+S…).
Pre mladších, ide o postavu z knihy David Copperfield. Presnejšie, o veľmi zlú postavu, takže členovia Uriah Heep v snahe vyzerať aj na pódiu čo najoriginálnejšie, sa koncom 60. rokov minulého storočia vrhli po odporučenom názve ako bratislavskí developeri po voľnom trávniku dvakrát dva metre.
Skupina teda mala svoj názov a Československo sa rozdelilo na dva tábory. Podľa toho, ako vyslovovalo názov skupiny. Početnejšia hovorila jasne: Juraja híp, menej početná: Uriáš Híp. Najjednoduchšie to mali dievčatá – Urijah hip. Keďže v školách v tom čase „letela“ iba ruština, väčšina hádok víťazov nemala a aj dnes môžete v zaprášených krčmičkách stretnúť skupinky šedovlasých exbigbiťákov ako rozoberajú správny názov…
Jedno však mali všetci spoločné – obdiv k Lady in Black. Autor piesne Ken Hensley v poetickom zdôvodnení tvrdí, že k názvu ho inšpirovalo romantické stretnutie s dcérou dedinského farára, reálnejšia verzia však vraví niečo o niekoľkohodinovej pitke a následnom vzývaní Boha o skorú smrť a vrúcnom prosení o milosť v duchu: Už nikdy viac… Nech je pravda kdekoľvek, singel sa stal jednou z hymien 70. rokov a na takmer celú jednu dekádu ovládol Európu. Najskôr kontinent (1970) na čele s Nemeckom, Rakúskom a o sedem rokov aj Veľkú Britániu, kde v hitparáde vyhral nad multimegahitom Paula McCartneyho Mull of Kintyre.
V piesni sa spieva o vojakovi, mužovi, ktorý sa túla bojiskom a stretáva na ňom bohyňu, dámu v čiernom. Kým vo vetríku povievajú jej vlasy (v angličtine to nepôsobí až tak hlúpo), ona sama sa snaží mužovi pomôcť a presvedčiť ho, že život má zmysel. Nie však v boji, ale v normálnom živote, pretože človek, ktorý je vo vojne, sa správa horšie ako zviera… Lady in Black nikdy nedobyla Ameriku – tá objavila európske 70. roky až o ďalších desať rokov – ale napríklad v Rusku je skupina stále populárna.
Buďme spravodliví, Uriah Heep mali aj ďalších pár hitov, Easy Livin, Sweet Lorraine, ale slávu Lady in Black už nikdy neprekonali. Aj preto všetci, ktorí prídu 11. júna do Domu odborov Istropolis, budú túžobne čakať na prvé grífy gitary, bicie, aby mohli svoje unavené hlasivky šponovať a so slzičkou padajúcou na riflovú bundu spomínať: She came to me one morning, one lonely Sunday morning…
Dušan Blaško
Foto: archív
