Dunaj premostil železný most, do Viedne začala premávať električka. Prešporčania začali objavovať magické miesta svojho mesta. Magickou sa pre nich stala Slamená búda na Kolibe, drevená reštaurácia na Kamzíku, horáreň v Horskom parku.
Najmagickejším miestom však bola Železná studienka. Po Prešporku sa rozšírilo, že raz v tom, inokedy v inom zo štrnástich prameňov, vyviera zázračná voda. Ak sa jej mladá či stará dvojica spoločne napije, jeden pre druhého zázračne opeknejú a zahoria k sebe neutíšiteľnou láskou. Dvojice sem húfne chodievali hľadať zázračný prameň a keď sa v noci vrátili z prechádzky, boli ochotné odprisahať, že natrafili na ten správny…
Každoročne po Veľkej noci dunajskí lodníci slávnostne otvárali pre verejnosť Dunaj. Na deň svätého Juraja sa otvorili brány pontónových riečnych kúpalísk a vo všetkých záhradných reštauráciach a krčmách ľudia oslavovali definitívne víťazstvo jari nad zimou.
V záhrade na Železnej studienke už od skorého popoludnia vyhrávali do tanca striedavo šramlík a cigánska kapela, húfy ľudí prichádzali peši, bohatších privážal prvý stredoeurópsky trolejbus a každý sa vopred tešil na benátsku noc s farebnými ohňostrojmi vypúšťanými z člnkov.
Páriky sa strácali v hustej listnatej hore plnej čarokrásnych čistiniek. Prešporská pospolitosť tancovala, milovala sa a vyberane hodovala. Nečudo, že za oných čias sa najviac prešporských detí rodilo v januári až v marci…
Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)