Osudy približne 1700 židovských väzňov petržalského koncentračného tábora z konca druhej svetovej vojny priblížuje výstava Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky.
Záujemcovia si ju môžu pozrieť v Židovskom komunitnom múzeu (ŽKM) na Heydukovej ulici v Bratislave od piatka 29. mája do 11. októbra, okrem židovských sviatkov, každý piatok od 10.00 do 16.00 a v nedeľu od 10.00 do 16.00 h.
„Milióny ľudí prišli o život pre zvrátenú ideológiu. Nestalo sa to kdesi ďaleko, boli medzi nimi aj susedia, spolužiaci, kolegovia a priatelia našich rodičov a starých rodičov. Práve dnes, keď neďaleko od nás prichádzajú o život ľudia pre svoju vieru, národnosť či presvedčenie si musíme hrôzy našej minulosti pripomínať. Pripomínať si, že medzi obeťami boli aj Petržalčania, Bratislavčania a občania Slovenska. Je preto našou povinnosťou poučiť sa z histórie, aby sa už nikdy nezopakovala,” povedal bratislavský župan Pavol Frešo.
Práve v Petržalke bol kedysi koncentračný tábor zvaný Engerau, kam v decembri 1944 Nemci deportovali približne 1700 mužov z maďarského územia, ktorí podľa rasových zákonov nacistického Nemecka napĺňali definíciu židov. „Bol to príbeh maďarsko-židovských väzňov a ich rakúskych trýzniteľov v dobe, keď Petržalka nebola slovenská, ale nemecká. Veríme, že príbeh nacistického tábora Engerau nesmie byť zabudnutý,” vysvetlil riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
Pôvodne to mal byť pracovný tábor, v ktorom mali židovskí väzni stavať obranný val proti príchodu Červenej armády. Každodenný teror a vraždenie väzňov príslušníkmi jednotiek SA a nacistickými dozorcami však z neho spravili koncentračný tábor. Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom druhej svetovej vojny, už s postupujúcim príchodom Červenej armády. Na Veľký piatok 30. marca 1945 dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora, a ostatných vyhnali na pochod smrti.
Na výstave Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky si bude verejnosť môcť prvýkrát prezrieť osobné dokumenty táborových väzňov, ktoré nosili pri sebe a boli pre nich to najcennejšie, čo si mohli ponechať. Je tu možné vidieť fotografie, pohľadnice od blízkych, osobné doklady, pracovné či žoldovné knižky, výučný list, vkladná knižka aj ochranné listy Švajčiarskej konfederácie a Svätej stolice patriace väzňom. Dokumenty zachránil petržalský hrobár Leopold Prepelica a prešli cez mnoho rúk, vrátane zbierky Eugena Bárkánya, ktorá bola kedysi uložená v dnes zbúranej neologickej Synagóge na Rybnom námestí. „Tieto dokumenty sú výnimočným a jediným zdrojom informácií o jednotlivých väzňoch. Vďaka nim sa z bezmennej masy obetí stávajú konkrétni ľudia s ich vzťahmi, pocitmi, osudmi a životnými skúsenosťami. Aspoň čiastočne nám pomáhajú vrátiť identitu a ľudskú podobu pre nás doteraz anonymným väzňom z nacistického tábora Engerau,” hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá k výstave realizovala vedecký výskum.
Výstavu venovalo ŽKM k 70. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny. Vychádza k nej aj rozsiahly výstavný katalóg s vedeckými štúdiami a fotografiami vystavených predmetov aj s ich príbehmi. Viac informácií je na stránke výstavy www.engerau.info a stránke ŽKM www.synagogue.sk a Facebookovej stránke www.facebook.com/zidovske.komunitne.muzeum.bratislava
(TASR)
